Túto odpoveď zakomponujem do príbehu, aby nás niečo naučila. Po troch hodinách ticha jeden z bratov pomaly odpovedal: ,,Mám červenú baletku!” Presne vtedy, ako začal odpovedať, jeho ďalší bratia okamžite zakričali : ,,Mám modrú baretku!” Ten, ktorý odpovedal ,,Mám červenú baletku”, sa začal strašne smiať a radovať, potom odpovedal znova a opravil si odpoveď na ,,Mám červenú baretku” a začal vysvetľovať, prečo je jeho odpoveď správna.(Ak by nikto neodpovedal, aj tak by v tomto prípade hneď odpovedal ,,Mám červenú baretku”.)
Najskôr som si predstavil, že mám na hlave červenú baretku, ale rýchlo som si uvedomil, že takto to nezistím. Potom som si predstavil modrú baretku. Predstavil som si to úplne realisticky, že ak by som mal naozaj modrú, tak obaja moji bratia by to videli a museli by si uvedomiť, že sa hlásia sami na sebe, pretože na mne by sa nehlásil nikto. Ak by to bolo naozaj tak, potom by musel jeden z nich za malú chvíľku povedať: ,,Mám červenú baretku.”
Bolo stále ticho, a tak som si povedal, že mám teda asi červenú, ale radšej nebudem riskovať. Veď čo keď si moji bratia ešte neuvedomili, že sa vlastne hlásia sami na sebe a ja mám v skutočnosti modrú.
Rozhodol som sa zatiaľ počkať, či dakto nezačne náhodou odpovedať a ja ho potom rýchlo predbehnem a veľmi rýchlo zakričím: ,,Mám modrú baretku” a vyhrám. Vtedy mu bratia povedali: ,,My sme si predstavovali a chceli urobiť presne to isté, a preto sme hneď, ako si začal odpovedať, rýchlo vykríkli ,, Mám modrú baretku”. Ten, ktorý vyhral im povedal: ,,Viem, a vyšla mi aj iná vec, a preto som sa aj začal strašne tešiť. ,,A pokračoval ”:Keď som tak strašne dlho sústredene čakal, aby ste ma nepredbehli a stihol to povedať rýchlejšie, tak som si povedal: ,,Nečakajú moji bratia presne na to isté?”
Vtedy som si uvedomil, že keby som mal naozaj modrú, tak po troch hodinách by ste už určite dávno odpovedali, ale ja nie. Zamyslel som sa teda nad tým ešte raz a uvedomil som si, že pokiaľ by som mal naozaj modrú, tak ja by som vlastne ani nemal normálnu šancu vyhrať, ale vy áno. A tým pádom, že bolo zadané, aby mal každý rovnakú šancu, tak ja musím mať iba červenú a mohol som hneď správne odpovedať.
Všimol som si, že už nečakane čakáte ako predtým aj ja, aby dakto začal odpovedať, tak som sa rozhodol, že si trošku otestujem aj to, že ak by nebolo v zadaní, že má každý rovnakú šancu, tak či aj vtedy by som to dokázal zistiť. To, že ste si ešte neuvedomili, že každý máme rovnakú šancu, mi bolo úplne jasné, pretože ste ešte neodpovedali. Stačilo by mi aby iba jeden z vás rozmýšľal presne tak ako ste aj rozmýšľali a akonáhle by iba jeden z vás zakričal ,,Mám modrú baretku”, tak už by som mohol mať iba červenú a mohol by som to okamžite povedať. Ak by jeden odpovedal, že má modrú (čiže si to mohol aj myslieť), tak tým pádom by som už ja nemohol mať modrú, pretože ten, čo zostal, by sa už nemohol prihlásiť. Takže v tomto príklade by sa mi to podarilo zistiť aj keby nebolo v zadaní, že má každý rovnakú šancu. Samozrejme, že pokiaľ by nebolo zadané, že každý má rovnakú šancu, tak by som mohol túto odpoveď hovoriť každé tri hodiny, až kým by sa mi náhodou podarilo niekoho prinútiť odpovedať to, čo chcem.
Túto možnosť znovu odpovedať som si poistil tým, že som vlastne ešte neodpovedal, pretože som zatiaľ použil slovo ,,baletku”.

Toto moje riešenie, pokiaľ by tam nebolo zadané, že všetci majú rovnakú šancu, by samozrejme nebolo na 100 percent spoľahlivé. Vložil som to tam pre vás len na zamyslenie, že by bola naozaj veľká šanca zistiť to aj tak. A ak by bolo v zadaní, že nemáme všetci rovnakú šancu, tak ak by som zbadal dve červené baretky, tak môžem hneď odpovedať, že mám modrú.

Normálna odpoveď na túto hádanku mala byť samozrejme tá, že jeden môže okamžite odpovedať: ,,Mám červenú baretku”, inak by nemal rovnakú šancu. Ale vytvoril som tento príbeh preto, aby vás poučil, že treba naozaj skúšať hádať ďalej, až kým vaša odpoveď, alebo to, čo zisťujete, nemalo 100- percentný výsledok.

Netreba sa hlavne zbytočne zdržiavať, aj keď všetko, na čo ste prišli, sedí a dáva zmysel na 99 percent.
To vloženie myšlienky do hádanky som urobil len pre zaujímavosť, že logika niekedy nemá hranice.

Čiže ak sa niekto v posledných štyroch hádankách zasekne tak, že to prestane mať logické zdôvodnenie, tak mu odporúčam sa na 99 percent vrátiť späť, pretože niekde urobil určite chybu. Bolo by zbytočné pokračovať a skúšať náhodné postupy, pretože sa len zbytočne natrápi a stratí veľa času.

Pôvodne som chcel túto hádanku sformulovať o niečo zložitejšie.

Pôvodné zadanie malo znieť takto:

Zadanie by bolo rovnaké, ale mám 5 bratov, a ak niekto z nich uvidí 3 červené baretky, musel by zdvihnúť ruku. Každý z nich zas samozrejme dostal červenú baretku.

Správna odpoveď by zostala rovnaká, ale ak by nebolo zadané, že všetci majú rovnakú šancu, tak šanca na vyriešenie tejto zdanlivo neriešiteľnej úlohy by sa až zdvojnásobila.

Rozhodol som sa to však nekomplikovať, aby hádanka zostala jednoduchšia a hlavne, aby sa tam dala ľahšie pochopiť tá moja vložená myšlienka.